Depresívne sivý mestský chodník bol oblepený ušlapanými listami, po včerajšom daždi. Všade vôkol bolo zreteľne cítiť hustý vlhký vzduch a náznaky blížiacej sa zimy, obdobia, ktoré z duše nenávidela. O tomto čase sa jej vždy pripomínal ten osudný deň, keď spolu s Markom, stratila aj svoju chuť do života. Nikdy sa nestotožňovala s tvrdením, že čas vylieči všetky rany. On ich len vyčistí a stlmí, no jazvy navždy ostanú. Takto pohrúžená do svojich myšlienok, kráčajúc do práce a nevšímajúc si okolie sa trmácala asvfaltovou cestou. V hlave si premietala, čo mala na dnes naplánované: konečne odovzdať ten článok o posledných zmutovaných potomkoch obetí ožiarenia v Nagasaki, spracovať poznámky k životopisnej dráme Audrey Hepburnovej, nakúpiť niečo na raňajky, zohňať si nový kondicionér ,,Garnier Fructis" a nezabnúť vyvenčiť Elis, susedkynho psa. No, nabitý a zase raz ,,zaujímavý" program, pomyslela si a sústredila svoju silu na odtlačenie ťažkých kovových dverí, ktoré viedli do budovy redakcie.
,,Ahoj Greg, ako si sa vyspal, "milo sa spýtala mladého vrátnika, ,,nevyzeráš dobre!"
,,Keby som spal s tebou možno by to bolo o čosi lepšie."odpovedal s chlapčenským úškrnom.
,,Práveže by to bolo ešte horšie.Ja totiž kopem.Myslím si, že už by si sa viac nepostavil."
,,To neva, bol by som ochotný to risknúť."odvetil a vážne sa jej zahľadel do očí.
,,Už zase začínaš?"ˇ
,,No tak, poď somnou aspoň raz von. Uvidíš...bude zábava,"
,,Nie...ja nemôžem...prepáč mi,"
,,Prečo?Vadí ti, že som LEN vrátnik?"
,,Nie...ty to nechápeš..."
,,Tak mi to vysvetli...!"
Miestnosťou sa začalo ozývať naliehavé zvonenie jej mobilu. Ešte nikdy nebola taká šťastná, keď zbadala na displayi svietiť meno jej šéfa. V tej chvíli ho mala výnimočne najradšej na svete. Rýchlo sa rozlúčila aj už aj sa zdekovala. Mala Grega rada, ale vedela, že to s ním nemá žiadnu budúcnosť a okrem toho ešte stále bola pohrúžená do spomienok na Marka.
................
,,Ten článok o Stalinových jadrových ponorkách bol bohovský.Takú volovinu by som nevymyslel ani ja!"zvolal Ron.
,,Povedal si, že treba pritiahnuť pozornosť čitateľov, tak som robila, čo som mohla, aj keď neviem, či tomu vôbec niekto uveril."
,,Tebe by uverili aj keby si nápísala, že si videla Ježiša."
,,A práve preto by som nemala zneužívať dôveru ľudí!
,,Čo je s tebou? To má ten vrátnik na teba až taký vplyv?"
,,Nič s ním nemám!"
,,Áno, a moja babka pracuje ako bodyguard!"povedal a začal sa nesmierne baviť na tom,čo sa mu podarilo vypotiť.
,,Ha ha ha.....idem domov...je už neskoro."
,,A pozdrav Grega."
,,A ty svoju babku,"odvetila so znudeným výrazom na tvári. V žalúdku mala taký čudný pocit, keď si pomyslela, že teraz sa už Gregovým otázkam nevyhne.
,,Už ideš?"
,,Áno...ty?"
,,Nie...ešte musím čakať na toho slizáka Nováka.Nechceš mi robiť spoločnosť?"
,,Nie Greg....ja už fakt mus...."
,,Prečo?!!!!"
,,Nebudem sa tu s tebou vykecávať na chodbe..."
,,Dobre...tak zajtra o siedmej u mňa."
,,Ahoj!"
,,Prídeš?"
,,Maj sa"
,,Maj sa"sklamane odvetil a vrátil sa k svojmu učeniu.Študoval na lekárskej fakulte, no jej to nepovedal.
...............
Sedela za oknom a sledovala kvapky dažďa padajúce na šmykľavý betón. Už sa jej nechcelo čumieť po stýkrát na druhú sériu priateľov na markíze. Na okamih sa jej zazdalo, že v okne sa odráža Markova tvár. Pozrela sa za seba a konečne sa s ním znovu stretla.
,,Ahoj...ako si sa mi mala celý ten čas?"
,,Čo tu robíš?"
,,Prišiel som, aby si konečne začala žiť!´´
,,Ale bez teba to nejde"odvetila so slzami v očiach."
,,Každý je nahraditeľný."
,,Ako môžeš niečo také povedať?Myslíš tým, že už ti nechýbam?"
,,Ty vieš, že ťa budem mať vždy rád, ale nikdy nebudem fyzicky s tebou."
,,Chýbaš mi!"
,,Vieš, čo by ma urobilo šťastným?.....Tvoje šťastie...tak choď za Gregom a nemysli už na mňa....Ľúbim ťa....
....nie nie nie....počkaj ešte........neopúšťaj ma....
Zobudila sa na to ako leží na zemi celá doudieraná. Oči jej padli na nástenné hodiny v kuchyni....16:55....Pozbierala si švestky a vyrazila za Gregom.Nasadla do auta a zapla rádio:......na odbočke na Štefánikovu sa zrazil kamión s osobným automobilom, cesta je dočasne uzavretá....hrozí zdržanie aj niekoĺko hodín........informovala žena zo Stela centra.... ,,Do riti....zahrešila a vzala to okľukou. Keď prišla ku Gregovmu bytu odľahlo jej, lebo dnu sa svietilo, no dvere jej otvori úplne neznámi chlapec.
,,Ahoj.....je tu niekde Greg?"
,,Ty o tom ešte nevieš?"
,,O čom?"
,,Asi pred dvomi hodinami sa vybral za nejakou babenkou, reku, že ju ide zobrať niekam von a po ceste sa zrazil s kamiónom....akurát sa chystám do nemocnice..."
,,Preboha.....nič sa mu nestalo?"
,,Obávam sa ,že je mŕtvy!"
Komentáre